Lingaz cinesc

Da Wikipedia
Jump to navigation Jump to search
Articul per Ladin Gherdëina Val Gardena dall'alto.JPG
Cinesc
'汉语/漢語, Hànyǔ o 中文, Zhōngwén
Chineselanguage.svg
Hànyǔ scrit ti carateri tradiziunei (sainsom) y scëmpli (a mez); Zhōngwén (japé)
Native toMond sinofon
Rujeneda de l'oma
1,207 miliarc (2004)[1]
Familia de rujenedes
Formes da dant
Formes standardisedes
Dialects
  • Mandarin
  • Jin
  • Wu
  • Gan
  • Xiang
  • Min
  • Hakka
  • Yue
  • Ping
  • Huizhou
Carateri cinesc
(tradiziunel/scëmpl)

Trascrizions:
Zhuyin
Pinyin (Latin)
Xiao'erjing (Arabich)
Dungan (Zirilich)
Status ufiziel
Rujeneda ufiziela te
Regulà daComiscion Naziunela sun la Rujeneda y Lëur de Scritura (Cina cuntinentela)[2]
Cumité Naziunel de Rujenedes (Taiwan)
Ufize de Servisc Zevil (Hong Kong)
Education and Youth Affairs Bureau (Macau)
Chinese Language Standardisation Council (Malaysia)
Promote Mandarin Council (Singapore)
Codesc de rujeneda
ISO 639-1zh
ISO 639-2chi (B)
zho (T)
ISO 639-3zho – inclusive code
Individual codes:
cdo – Min Dong
cjy – Jinyu
cmn – Mandarin
cpx – Pu Xian
czh – Huizhou
czo – Min Zhong
gan – Gan
hak – Hakka
hsn – Xiang
mnp – Min Bei
nan – Min Nan
wuu – Wu
yue – Yue
csp – Southern Pinghua
cnp – Northern Pinghua
och – Old Chinese
ltc – Late Middle Chinese
lzh – Classical Chinese
Glottologsini1245
Linguasphere79-AAA
Map-Sinophone World.png
Map of the Chinese-speaking world.
  Stac y raions cun na maiuranza de cinesc coche rujeneda de l'oma.
  Stac y raions ulache l cinesc ne ie nia la rujeneda de l'oma ma ie na rujeneda ufiziela o adurveda te l'educazion.
  Stac cun mendranzes significantes de cinesc coche rujeneda de l'oma.

L cinesc (cinesc scëmpl: 汉语, cinesc tradiziunel: 漢語, pinyin: Hànyǔ o ënghe scëmpl y tradiziunel: 中文, pinyin: Zhōngwén) (gherdëina: cinesc o chinesc, badiot: cinesc, fascian: cineis) ie na grupa de rujenedes che ruva dal ram sinitich de la rujenedes Sino-Tibetanes y che vën rujenedes dai Han y da autra mendranzes te la Cina, Taiwan, Hong Kong y te autri luesc ora per l mond. Ntëur a 1,3 miliarc de persones (16% de l mond) rejona una o n'autra variazion dl cinesc coche rujeneda de l'oma.

La variantes dl cinesc vën da la majera pert de si locutëures ududes coche dialec, ma ajache les ne ie nia da ntënder l'una da l'autra vënles te la linguistica ududes coche rujenedes desfrëntes. La majera varianta dl cinesc ie l mandarin, che ie la rujeneda de l'oma de ntëur a 800 milions de persones (65-70% de i locutëures dl cinesc) y che ie la sëula varianta dl cinesc a vester ufiziela te la Republica populera de la Cina. La segonda majera varianta ie l Min (75 milions, per ejëmpl l Min Nan), pona l Wu (74 milions, p.e. l shanghainesc), y l Yue (68 milions, p.e. l cantonesc). Chisc rams dl cinesc ne ie nia da ntënder danter ëi y si desfrënza ie da cunfrunté cun la desfrënza danter l talian y l franzëus. L cinesc standard se basa sul dialet de Peking, che ie n dialet de la varianta dl mandarin y ie stat tëut coche rujeneda ufiziela tl 1930. L ie aldidancuei la rujeneda ufiziela de la Republica populera de la Cina y de la Republica de la Cina (Taiwan), una de la cater rujenedes ufizieles dl Singapur y una de la sies rujenedes ufizieles de la Nazions Unides. L cinesc ne vën nia scrit cun n alfabet ma cun logograms, i carateri cinesc. Aldidancuei dal doi formes de chisc, l cinesc scëmpl y l cinesc tradiziunel. L cinesc scëmpl ie na forma scemplificheda de i carateri cinesc che ie stata nventeda dal guviern de la Republica populera de la Cina tl 1950 y che vën aldidancuei adurvà iló y dal 1976 incà ënghe tl Singapur. L vën ënghe scialdi adurvà dala populazion cineja te la Malaysia. L cinesc tradiziunel ie la forma de i carateri cinesc coche i univa scric bel da seculi incà y vën adurveda aldidancuei tl Taiwan, Hong Kong, Macau y da n grum de cinesc te l'America y Europa.

Plates cunliedes[mudé | muda l codesc]

China

  1. Chinese Academy of Social Sciences (2012), p. 3.
  2. china-language.gov.cn Archived 2015-12-18 te la Wayback Machine (in Chinese)